Fotografie


Slovenský evanjelický a. v. kostol v Nadlaku. Slovenský evanjelický a. v. kostol v Nadlaku. Základný kameň bol položený 3. mája 1812. Bol stavaný za desať rokov a posvätený bol v roku 1822. Je postavený v románskom štýle. Je dlhý 40 m a široký 18 m. Má tri lode a je vysoký 60 m. V roku 1977 bol vyhlásený za historickú pamiatku.
Interiér evanjelickeho kostola v Nadlaku Interiér slovenského evanjelickeho a. v. kostola v Nadlaku s oltárom v strede, v južnej časti kostola.
Rímskokatolícky kostol v Nadlaku Rímskokatolícky kostol v Nadlaku, vystavaný v roku 1879 zasvätený apoštolom Petrovi a Pavlovi.
Pohľad z veže evanjelického kostola Pohľad z veže evanjelického kostola. Vidieť evanjelickú faru.
Evanjelický cirkevný dom Evanjelický cirkevný dom, kde je kancelária cirkevného zboru.
Cirkevná budova Cirkevná budova, (Spoločenský dom Hungária, neskôr evanjelické lýceum) ktorá bola počas rokov komunizmu poštátnená. Po páde komunizmu bola prinavrátená evanjelickému cirkevnému zboru. Staviteľom tejto budovy bol známy staviteľ Michal Milan Harminc. Bola postavená medzi rokmi 1907-1909.
Nadlak Nadlak - pohľad z hora.
Zvonár, trúbkou ohlasuje čas Pavel Došniak, zvonár, trúbkou ohlasuje čas.
Mestský úrad Mestský úrad (radnica).
Dom v Nadlaku. Dom v Nadlaku. V tomto dome údajne gazda mal peknú dcéru po ktorej pokukával Jozef Gregor Tajovský. Gazda ju však chudobnému bankovému úradníkovi odmietol dať za ženu.
Keď ma ujo Filo vodil po Nadlaku, chcel mi ukázať najstarší dom v meste, ktorý tu mal stáť od čias prvých obyvateľov. Našli sme však iba jeho ruiny za dreveným plotom.
Trojica pri pravoslávnom kostole.
Ľudo Bobčoková so svojou rodinou.
Stará časť evanjelického cintorína so studňou.
Náhrobný kameň jedného z mnohých významných obyvateľov a budovateľov mesta.
Veľká časť cintorína sa licituje a obrába ako orná pôda. Nie je nič nezvyčajné medzi hrobmi vidieť pásy políčok. Vzadu je kaplnka v rímskokatolíckom cintoríne vystavaná v tom istom roku ako aj rímsko-katolícky kostol (1879). Zasvätená je Svätej Trojici.
Starý dom v evanjelickom cintoríne, hrobárov dom.
Hrobárov dom v cintoríne.
Kôň sa pasie v takzvaných starých viniciach (časť Nadlaku) - romantický pohľad na Nadlak, kde obyvatelia žijú v kľude, obklopení prírodou. Neodmysliteľnou súčasťou nadlackého kolorytu je hospodárenie a chov mnohých druhov zvierat.
Tiež v starých viniciach, tentoraz krava.
Nadlacké ulice sú široké. Popod okná domov ide chodník pre peších, potom je široký zelený pás trávy a stromov (garád = priekopa) a uprostred je vozovka. Sliepky oddychujú na lavici na nadlackej ulici.
Ovečka sa pasie pred domom.
Cesta z Nadlaku na Veľký Pereg (Peregu Mare). Chcel som navštíviť túto dedinu, kde žijú česi ktoprých často navštevovali bratia faarári z Českobratskej cirkvi.
Cesta z Nadlaku na Veľký Pereg (Peregu Mare) bola taká nezjazdná, že som jeho návštevu touto cestou zamietol a odložil na inú príležitosť, keď nebude blato, alebo asfaltkou z Pečiky (Pecica).
Ešte jeden pohľad na cestu z Nadlaku na Veľký Pereg (Peregu Mare).
Cesta do Aradu. Na začiatku mesta je benzínová pumpa. Až potiaľto bývali rady keď prišiel benzín.
Evanjelický luteránsky kostol v Arade (tzv. červený kostol).
Hlavný vchod do kostola s nápisom v maďarskom jazyku "Poďte ku mne" (Jojjetek énhozzám).
Rímskokatolícka katedrála v Arade.
Stopy po revolúcii z decembra 1989. Streľby v stene.
Palác kultúry v Arade.
Palác kultúry v Arade. Tiež je poznačený streľbou počas revolúcie.
Mestský úrad v Arade [Župný dom?]. Na stene stopy po streľbe počas revolúcie.
Kríž a mená padlých hrdinov z revolúcie v Arade.
Kríž padlým hrdinom revolúcie v Arade.
Neukončené stavby z čias komunizmu.
Pred prvými slobodnými voľbami jeden murár, fanúšik Iona Iliesca, na stenu napísal "voľte Iliesca" (Votați pe Iliescu).
Arad hneď po rokoch komunizmu. Pouličný predaj pred železničnou stanicou.
Pravoslávny ženský kláštor zasvätený Šimonovi Stĺpnikovi, v Arade Gai.
Vchod do kláštora.
Jedna z budov kláštora.
Budova kláštora. Dole je reflektár, v podkroví sme prenocovali.
Izby ženského kláštora.
Kaplnka na dvore kláštora.
Starý drevený kostol v areáli kláštora. Priviezli ho sem z dediny Salistea (pri Saversin asi 80 km od Aradu proti prúdu Maruše). Kostolík je zasvätený svätému Petrovi a Pavlovi. Bol postavený v byzantskom štýle v roku 1750. V Arade stojí od roku 1987.
Kláštorom nás sprevádzala mníška Onofreia Bâscă.
Onofreia Bâscă pred svojou izbou.
Kňaz Manasse Groza pred vstupom do kostola.
Zvolávanie k večernej pobožnosti. Parochus Manasse Groza ma presviedčal, že s touto sestrou sa určite dorozumiem, pretože pochádza z Bieloruska.
Atrakcia - Manasse Groza ma obliekol do svojho rúcha.
Kláštor Simiona Stâlpnicu v rannom svetle, keď sme z neho odchádzali na železničnú stanicu, odkiaľ nám čoskoro išiel vlak do Nadlaku.

 


Obsah