Pôvod názvu mesta môžeme hľadať niekde v maďarskom Nagy Lok (Veľká osada), alebo v latinskom Magnus Lacus (Veľké jazero). V súčasnosti má asi 8 000 obyvateľov. Z toho je asi 6 000 Slovákov a 2 000 Rumunov. Z ostatných národností nepočetná srbská a maďarská menšina.
Podľa náboženského vyznania je Nadlak rozdelený asi nasledovne: 4 000 Slovákov evanjelického vyznania, 2 000 Slovákov rímskych katolíkov. Ostatní sú reformovaní, baptisti a letničiari, pravoslávni, grékokatolíci.
Čísla, ktoré som tu uviedol, som sa dozvedel len z ústneho podania. Nedávam k dispozícii presné výsledky zo sčítania ľudu, ale len hrubý obraz pre predstavu o tom, kto v Nadlaku žije.
Nadlačania (Slováci) spravidla všetci ovládajú slovenčinu a rumunčinu, mnohí aj maďarčinu a potom ešte angličtinu, alebo nemčinu.
Nadlak je rozdelený na dve čiastky, slovenskú a rumunskú, ale ľudia rôznych národnosti sa od seba veľmi neoddeľujú. Slováci v Nadlaku dobre nažívajú s Rumunmi a v Rumunsku výborne nažívajú s maďarskou menšinou (skoro 2 milióny z celkového počtu 23 mil. obyvateľov). Výhody, ktoré si totiž pre seba dokáže vybojovať maďarská menšina, budú mať automaticky a bez námahy aj Slováci. Slováci rímsko-katolíckeho vyznania prišli do Nadlaku z Bihora (koniec 18. storočia - prvé osídlenie územia terajšieho Rumunska Slovákmi z Oravskej, Trenčianskej, Gemerskej a Zvolenskej župy).
Veža evanjelického kostola, turňa, ako jej tu hovoria po najvyžší bod meria 72 m. Vo výške 65 m je balkón z ktorého dvaja zvonári po štvrť hodine oznamujú čas. K ich povinnosti patrí aj dávať pozor, či niekde v meste nehorí. Dnes chodia okolo veže títo strážcovia červeného kohúta skôr z tradície, než kvôli potrebe. Dvoch platí mesto a dvoch cirkev. Po 24 hodinách sa striedajú v službe. (Môj dojem bol, že ich najdôležitejšou povinnosťou sú drobné služby v dome pána farára.) Na vrchole veže majú zariadenú miestnosť, kde odpočívajú, jedia, dlhý čas a najmä nočné bdenie si krátia sledovaním videa a satelitnej televízie.
Ale každú štvrť hodinu jeden z nich z miestnosti výjde na balkón, obchádza vežu dokola a trúbi na trúbku. Vtedy Nadlačania vedia nielen koľko je hodín, ale aj to, že v ich meste nehorí a v noci môžu spokojne spať.
Gréckokatolícky kostol v meste je z roku 1880. Pravoslávny z roku 1829 s vežou pristavenou v roku 1883, dnes už po renovácii vyzerá ináč ako v čase postavenia. Srbský pravoslávny kostol je z roku 1887, tiež je zrenovovaný.
Cintorínov je v Nadlaku niekoľko. Evanjelický má 9 km2(štvorec 3 x 3 km). Časť cintorína pri vchode je husto zastavaná hrobmi. Staršie sú skromnejšie, vkusnejšie, novšie snobskejšie, často z drahého prírodného kameňa a nevkusné. Čím ďalej od brány sú hroby redšie a celkom vzadu už len kde tu. Najstaršie kamene roztrúsené medzi repou a zeleninou domáci nedovolia zváľať. Pôdu medzi hrobmi obrábali, aby im ju komunisti nevzali. Keby zem medzi hrobmi ležala úhorom, združstevnili by ju, preorali, zváľali staré hroby, zmenšili cintorín na necelú desatinu. Zúčastnil som sa licitácie pôdy na cintoríne. Vždy na jar pán farár a prezbyteri evanjelického zboru chodia po cintoríne a licitujú každý kúsok trávy a parcely medzi hrobmi. Kto dá najviac, prenajme si túto pôdu, môže kosiť na nej trávu pre dobytok, siať obilie a repu, zberať úrodu po celý rok. Cirkevný zbor si takto dopĺňa svoju pokladňu. Na pohreb sa v Nadlaku vozí na čiernom koči, ktorý ťahajú štyri kone oblečené do čierneho. Pretože podľa počtu automobilov sa určuje honor zomretého, kto príde na pohreb autom, je automaticky pozvaný na kar. Aspoň tak mi to hovorieval Ján Fazekaš a jeho mama sa pritom na neho vždy strašne hnevala a tvrdila, že to nie je pravda.